O MNE A O MOJOM POHYBE

Na tejto webovej stránke ukazujem svoje fotky, fotoalbumy. Píšem o zážitkoch z turistiky a pocitoch z prírody, kde veľmi rád chodievam. Dávam tiež nahliadnuť svoje články. Budú tu pribúdať aj články z rôznych výstupov po turistických chodníkoch a tiež pocity z rôznych túr.

Dá sa tu nájť aj téma ako základy fotografovania, a tiež témy podľa ktorých je možno sa naučiť fotografovať. Samozrejme, že k týmto témam je podrobný výklad. Tak keď si to zhrnieme je lepšie sa takto zaoberať, ísť niekam von vybrať sa preč, venovať sa niečomu a poriadne sa rozhýbať v prírode a uvoľniť myšlienky, ako som to už spomínal, ako sedieť pri  PC.  Využívať slnečné ale aj zamračené dni, nezľaknúť sa počasia.Chytiť mapu do ruky a naučiť sa podľa nej orientovať. Potom je človek uvoľnený a vyrovnaný, zabudne na svoje starosti. Proste vypnúť od všetkékho a tešiť sa z každej minúty niekde na ture, lebo len pohybom sa to všetko dá. Každa minúta každý kilometer v prírode či pri behu je veľká vzácnosť. Ja si často ráno idem zabehať do prírody takých  8 km. keď mám čas,tak idem neodkladám, beriem to ako moju rozcvičku.

V prípade, že považujete niektoré informácie alebo oznámenia za skutočne dôležité, môžete ich v texte zvýrazniť napríklad takto.

                                                                                                                                                Spoznávanie ľudí a prírody.

Moja veľká chuť za ďalším spoznávaním Slovenska ma zaviedla až ku Goralom. Doviedla ma až do dediny, ktorú som si vyhliadol z počutia. Cesta do tejto dediny bola dlhá a moja zvedavosť bola čím ďalej tým väčšia a väčšia. Po mojom príchode ma privítal obyvateľ obce s ktorým som sa skontaktoval. Z jeho prístupu som vycítil radosť z mojej návštevy. Nenechali sme turistiku dlho čakať a na druhý deň sme sa vybrali po okolí. Pri našej prechádzke v jesenných mesiacoch somspoznal množstvo skvelých ľudí, ktorý ma pozvali do svojích príbytkov. V ich prítomnosti som sa cítil veľmi príjemne. Spoznal som človeka, ktorý mi venoval jeden celý deň a vybral sa so mnou do prírody a všetko mi dopodrobna vysvetlil. Na každú moju otázku mal jasnú odpoveď, ktorá bola uspokojivá. Proste som veľmi rád, že som sa s takýmto človekom zoznámil, aj keď vekovo sme od seba rozličný. Zistili sme, že máme rovnaké názory na prírodu, zvieratá a život okolo seba. V tejto dedine sú ľudia, ktorý veľmi radi pomôžu ak zistia, že niekto potrebuje pomoc. Je to úplne jedno či je to niekto z dediny a či cudzinec. Pre nich je pomoc prvoradá. Je to prekrásne navzájom si pomáhať a byť k iným ľuďom tolerantný. Nevytratil sa z ľudí cit, láska a charakter. Preto rád navštevujem nepoznané a všímam ako si prekrásne ľudia nažívajú v niektorých kútoch Slovenska. Často si kladiem otázku, nemali by sme sa mi od takýchto ľudí učiť? Je to veľký rozdiel prehodiť so susedom pár slov, alebo otvorene a úprimne porozprávať o všeličom a tiež si pomôcť. Ako som spomínal moju prechádzku prírodou, zistil som, že nemajú vyznačené turistické chodníčky. Bol som veľmi milo prekvapený keď som sa dozvedel, že chcú, aby turistické chodníčky boli, aby ľudia skutočne videli tu prekrásnu panenskú prírodu. Som presvedčený, že v krátkej dobe sa objavia aj spomínané turistické značky, aby sa návštevníci a milovníci prírody mohli orientovať a oboznámiť sa s novými trasami, ktoré rozhodne budú prekrásne. Táto dedina sa nachádza smerom na Spišské Hanušovce a volá sa Matiašovce. Schválne som si nechal názov obce na koniec. Nie nadarmo sa vraví, to najlepšie na koniec.

Vrelé odporúčam turistom mladým, starým, každému kto rád obúva turistickú obuv s nádejou, že niečo nové a pekné uvidí. Navštívte obec a okolie, verím, že budete milo prekvapený. Nemali by sme zabudnúť na zázračné slovko, ktoré sme sa naučili od našich rodičov či starých rodičov.

Dodávam: Príjemný úsmev, veselosť a príjemné slová týmto ľuďom rozhodne nechýbajú.

                                                                                                                                                                       KRÁĽOVSKÁ  CESTA

V dobe keď vládli králi a mali rozšírené územia takzvané kréľovstvo, ktoré hraničilo so susedným kráľovstvom. Ako vieme väčšie kráľovstvá si chceli podmaniť tie menšie a taktiež aj slabšie. Neviem ako sa žilo v skutočnosti na takýchto pozemkoch, čo vlastne prežívali ľudia pod hradbami vo svojich drevených domčekoch. Jesno viem určite boli ako ľahká obeť pre vymáhačov daní a svoje políčka si museli obrábať veľmi ťažko. No na druhej strane museli to byť veselí ľudia, aby preťili. Ak by sa pre všetko veľmi trápili tak by od žiaľu zahynuli. Z toho čo vypestovali museli odovzdávať časť vypestovanej úrody. V takýchto ťažkých časoch si ľudia pod spomínanými hradbami zložili svoju pieseň. Text piesne:  

Aja som azda mladý len gazda vesselo si gazdujem na svojej roli pri dobrej vôli kontigenty splňujem. Pri čom si ja čakám len na nedeľu, ktorú pretancujem s milou celú a ja som azda mladý len gazda veselo si gazdujem. Táto pieseň sa zdedila až po tú dobu keď naši starý rodičia začali gazdovať až na svojich poliach  a po obciach. Proste sa dedila z pokolenia na pokolenie. Neviem už ďalej text piesne škoda. Verím, že ak niekto v staršom veku kto pozná túto pieseň, si nájde tento článok tu rozhodne si spomenie na túto pesničku.

Tak sa na hradoch dedila moc z pokolenia na pokolenie a udržiavali sa aj kráľovské zákony a taktiež nariadenia. Poznám jeden prípad, keď kráľ daroval časť svojej pôdy sedliakovi, aby si postavil dom na darovanom pozemku, ktorý mu dal aj písomne. Podmienkou bolo, že keď kráľ, alebo niekto z kráľovstva bude blízko na poľovačke, že sa sedliak o túto osobu dobre postará a poskytne aj nocľah. Prianie kráľa sa splnilo k jeho najväčšej spokojnosti. Preto sa rozhodol darovať sedliakovi neskôr aj pluh, ktorý bol označený kráľovským znakom veľkosti chlapskej dlane. Tento pluh som osobne videl. No nejaká dobrá duša sa postarala, aby už nebol. Stal pri spomínanom domčeku. Keď jeho majiteľka zomrela v júni roku 1969 kde ju našiel poštár, ktoý jej niesol list.

Keď sa králi chceli stretnúť na svojich jednaniach, aby skutčne neboli rušený či už sa jednalo o vážnejšie jednania, ako vládnutie to už prejednávali na kráľovskej ceste, ktorá sa zachovala do dnes. Na tejto ceste pri vyjednávaní ich nesmel nikto rušiť. Po pravej strsne vždy kráčal kráľ najbližšieho kráľovstva. Po ľavej strane kráčal kráľ, ktorý bol na návšteve, a taktiež mali rozostavané stráže, každý po svojej strane a tak vyjednávali. Priznávam, že muselo to byť veľmi zaujímavé. Pridávam k tomuto aj fotku z kráľovskej cesty. Dnes pri tejto ceste je už nejaká ohrada nejakého pozemku. Časy sa menia a mi si ani neuvedomujeme aké bohatstvo sme obdržali od naších predkov. Ozaj vážme si to čo máme. 

                                          Turistika v Nízkych Tatrách.

Tak ako beží čas neúprosne rýchlo, tak sa striedajú ročné obdobia a tiež aj roky. Dobre by každému padlo, ak by sme žily pomalšie. Keď skutočne chceme spomaliť životné tempo, rozhodne musíme preto skutočne urobiť. Samozrejme zdraviu takýto štýl života škodí.

Poznám staršieho pána vo veku 75 rokov, ktorý si skutočne vie poradiť so všetkým aj z tým ,aby mal kontrolu nad sebou a vedel sa ušetriť v každej situácii.

Musím priznať, že naše zoznámenie bolo netradičné. Na druhej strane veľmi veselé a vo výbornej nálade, ktorú sme mali obaja s úsmevom na tvári. Keď som kráčal hore dedinou v Nízkych Tatrách jedným pozdravom som sa zoznámil so spomínaným pánom. Môj pozdrav znel, pánboh daj zdravia, jeho reakcia nedala dlho čakať a znela, pánboh vysliš pocestný. Ja na to, dobre ste trafili, lebo práve kráčam hore dedinou. Pri našej komunikácii sme sa obaja zhodli ako málo stačí, aby sa človek k človeku priblížil. Stačí dobré slovo a úsmev na tvári a život je hneď iný. Kam vaše kroky mladý pán vedú, to bola jeho prvá otázka. S úsmevom na tvári som mu odpovedal, že idem do lesa snáď tu nájdem nejakú cestičku a turistickú značku. Jeho reakcia bola blesková. Zistili sme, že po pár slovách sme našli spoločnú reč. Pri našej komunikácii som videl na jeho očiach radosť z nášho rozhovoru. Priznal sa mi, že sa mu počas jeho života nestalo, aby sa z niekym tak rýchlo zoznámil. Po tomto rozhovore sa pridal ku mne a vyrazili sme spolu, takže som mal sprievodcu, ktorý mi poukazoval prekrásne trasy na ktorých na konci boli pekné výhľady. Kráčali sme spolu a navzájom sme sa dopĺňali poznatkami prírody. Cítil som sa s týmto človekom veľmi príjemne. Pri spiatočnej ceste sme videli diviaky, ktoré prebehli krížom popri nás. Naša spoločná túra trvala 8hodín. Po návrate sme si oddýchli pri mätovom čaji a ohodnotili celý priebeh túry a robili plán na budúci deň. Nezabúdajme, že príroda je silná a dodáva nám energiu, ktorú človek potrebuje.