Turistika Hnilčík

Obec Hnilčík

Je prekrásny slnečný deň, na ktorý som sa tešil. V takýto deň človek má lepšiu náladu a rád sa niekam vyberie, vrámci svojej kondície. Tak som si povedal, aj keby slnko nesvietilo a bolo pod mrakom aj tak by ma to ťahalo niekam do hôr. Ako je známe som taký hôrny človiečik, ktorý veľmi rád spoznáva turistické trasy a rád brázdi hory, doly.

Tak som sa v spomínaný deň odrazil od obce a pustil som sa do zatiaľ neznámeho lesa. Sem tam som v diaľke počul nejaké zvuky zvierat a šuchot niekde v húštine, ale ja som si kráčal ďalej. Povedal som si ak by ma stretol maco, čo by mal zo mňa? Som chudý, tak by sa nenajedol, šiltovka mu bude malá a s nožom narábať nevie.

Moja túra začala od čajovne pri lyžiarskom vleku a pokračovala cez Roztoky k pod Javorom po zelenej. Odtiaľ som sa pustil na Grajnar po modrej k pod Muraňom, kde som si oddýchol a posilnil som sa. Keď som sa pokochal pohľadom, tak som sa pustil naspäť cestou, ktorou som prišiel. Na spiatočnej ceste som tiež začul niekde v blízkosti niečo veľké v húštine. Môj pocit bol, že v týchto lesoch a tak vysoko je veľmi veľa zveriny. S dobrým a ľahkým krokom som sa vrátil na ubytovňu kde ma už čakal chutný obed, ktorý mi výborne padol.

Moja druhá trasa zo spomínanej obce viedla na Seliska, kde som pokračoval na Labkovu a Bindt, kde som stretol pár domácich a úprimných ľudí, ktorý sa potešili, že som sa s nimi pustil do komunikácie. Na tvárach im bolo vidieť radosť a ochotu pomôcť a poradiť. Priznám sa svoj úkol ktorý som si dal som aj splnil. Očarila ma prekrásna príroda, doslova rozprávková, ľudia si udržiavajú historické stavby a štôlne, ktoré zanechali ich predkovia. Vážia si jeden druhého a s radosťou ho vypočujú. Aj napriek tomu, že je to banícka oblasť, sú ochotný poradiť a podrobne informovať o banských štôlňach. V obci majú múzeum kde majú jednú osobu, ktorá je ochotná sprístupniť a vysvetliť život v tejto obci a okolitých horách.

Keď niekedy začíname rozprávky, kde bolo tam bolo tak som presvedčený, v tejto obci to všetko začína ako v skutočnej rozprávke. Je to neuveriteľné ale je to skutočne tak. Pred takýmito ľudmi a ich spôsobom života sa človek musí pokloniť. Mali by sme na také miesta brať deti, alebo vnúčatá, aby vedeli a bavili sa medzi sebou o našej histórii, viac by si vážili človeka v živote. Vrelé odporúčam navštíviť túto obec, kde sa človek skutočne zamysli nad prírodou a životom v nej.