Prechod Lačnovským kaňonom

Prechod Lačnovským kaňonom

V týchto letných dňoch sme sa kolektív turistov dohodli, vraj ideme spoznať ešte nepoznané. Ja aj túto časť Slovenska poznám, tak som bol veľmi rád, keď som vedel ukázať niektoré veci na túre. Tak sme sa vybrali urobiť prechod Lačnovskym kaňonom. Už na začiatku túry sme videli veľkú obozretnosť pri každom pohybe. Dostali sme veľkú chuť prejsť túto prekrásnu časť, ale aj dosť nebezpečnú. Lúče slnka sa predierali cez konáre stromov a spríjemňovali nám cestu. Kráčalo sa nám dobre, nálada bola výborná. Všade kde sme stúpali bolo dosť mokro, pôda sa na niektorých miestach uvoľňovala, kamene boli mokré a klzké tak opatrnosti bolo až až. Niektoré kamene mali priemer viac ako pol metra. Takto sme sa dostali k Mojžišovmu stĺpu kde sme si trocha oddýchli a išli ďalej. Po krátkej dobe sme sa dostali pod kamennú Babu ktorá je veľkou a pravdivou pamiatkou. Prístup k nej je už znemožnený, z dôvodu zachovania a ochrany sochy. Taktiež sme sa po 15minutach dostali pod Vrátnicu kde sa dá v nebezpečnom úseku pozrieť tiež historická pamiatka. My sme sa držali nášho plánu trasy. Naše kroky viedli naďalej v miernom stúpaní, keď sme sa dostali až na Lačnovské lúky z ktorých sme sa dostali do obce Lačnov. Tak jeden úsek máme za sebou, povedal som si ten najnebezpečnejší. Po krátkom odpočinku sme pokračovali na Bachureň. To už bolo niečo iné. Slnko nás unavovalo svietilo nám na cestu a my sme kráčali a čakali kedy príde vytúžený cieľ. Boli sme radi keď sme sa dostali do stromového porastu Bachurne, lebo sme sa mohli aspoň trocha osviežiť lesnými malinami cez ktoré sme prechádzali. Tak z Lačnovskych kopaníc sme sa dostali ako som spomínal do stromového porastu, kde pokračovala turistická značka až hore na Bachureň. Moja radosť bola preveľká, lebo tento kraj mi je veľmi blízky, obľúbil som si ho, preto sa tu rád vraciam. Všetci sme sa stretli s úsmevom na tvári s príjemným pocitom konečného cieľa. Poriadne sme si oddýchli a porozprávali sme sa . Tak sme sa vybrali na križovatku a odtiaľ na Maguru. Naše kroky nás samé viedli ku krížu. Šli sme dole kopcom s radosťou a istým krokom uvidieť zase niečo nové. Tak z Bachurne sme šli na Maguru a odtiaľ už po žltej značke dole do obce Lipovce kde sme mali odstavené autá, ktoré nás čakali. Všetci sme sa s úsmevom stretli pri autách a s dobrou náladou sme hodnotili čo sa len dalo. Kolektív bol fantastický, vedúci bol tiež v dobrej nálade. Je veľmi zaujímavé, keď nám celý deň vydržalo počasie, lebo v týchto kopcoch je premenlivé počasie a to tak, pol dňa je pekne a pol dňa je škaredé počasie. Málokedy sa stane, aby takto vydržalo počasie, nezmokli sme.

Na druhej strane sme boli veľmi smädný. Náš smäd, tak to je už iná kapitola na úplne inú tému. Vrele odporúčam turistom a ľuďom, ktorý majú radi turistiku a rodinné výlety, aby sa prišli pozrieť na tu krásu a prekrásne pamiatky, ktoré sú tu.